Knihy

Zborník príspevkov z 19. česko - slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v roku 2019 v Krpáčove. Hlavná téma sa dotýka kľúčových fenoménov kinematografie resp. tvorby filmovej výpovede: vzťahov filmového obrazu, slova/textu a zvuku/hudby. viac

Najnovším prírastkom knižnej edície filmologického časopisu Kino-Ikon Cinestézia je profil významnej českej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej. Napísala ho filozofka a estetička Romana Javorčeková. viac

Zborník príspevkov zo seminára o Rudolfovi Urcovi (2019) organizovaného pri príležitosti odovzdania ceny Petra Mihálika za prínos v oblasti filmovej vedy je súborom odborných štúdií a spomienkových textov o významnej slovenskej filmovej osobnosti. Publikácia mapuje filmársky, dramaturgický, pedagogický, publicistický, teoretický a historiografický prínos Rudolfa Urca v oblasti dokumentárneho a animovaného filmu. Súčasťou knihy je aj rozsiahly rozhovor s R. Urcom z projektu Oral history a autorská štúdia Rudolfa Urca o jeho stratenom filme Osudné dni. viac

Autori príspevkov: Miloš Krekovič - Rok 2018: Filmové excesy vracajú úder. Radovan Holub - Slovenský film v roku 2018: Celkem stabilní evropská situace. Martin Palúch - Hodnotenie slovenskej dokumentárnej tvorby za rok 2018. Matej Sotník - Dokumentárny rok bez excesov. viac

Texty zahrnuté do tejto publikácie pristupujú k Tarkovského dielu z rôznych perspektív. Sean Martin prechádza základnými biografickými súvislosťami Tarkovského života, zasadzuje jeho dielo do kontextu vtedajšej sovietskej kinematografie a následne sa venuje autorovým pracovným metódam, pričom pomenúva konkrétne opakujúce sa témy, motívy a tiež naratívne a štylistické postupy uplatňované v jednotlivých filmoch. viac

Publikácia predkladá dejiny filmu z hľadiska najobľúbenejších diel svojich autorov. Projekt vychádza zo zmenenej situácie v percepcii umenia po roku dvetisíc, kedy internet výrazne ovplyvnil výchovnú aj hodnotiacu paradigmu hodnotenia filmov. viac

Zatiaľ čo banalita nemá dejiny, kultom banality sa umelci a myslitelia 20. storočia zdajú byť priam posadnutí. Od Duchampa a jeho readymade po Warhola, ktorý zrušil hranicu medzi umením a médiami, od Pereca a jeho „podobyčajnosti“ až po sociológov každodennosti, ospevovali ikony modernity obyčajnosť. Všetci banalite priznávali jednu cnosť: bola subverzívna. Prostredníctvom kultu, ktorý jej zasvätili, sa usilovali spochybniť zavedené inštitúcie – počnúc dielom, cez umelca až po galériu, múzeum alebo médiá. viac

Zborník hodnotiacich príspevkov z týždňa slovenského filmu 2017, zostavený Katarínou Mišíkovou a Janou Dudkovou. viac

V roku 2018 bola Pavlovi Brankovi, nestorovi slovenskej filmovej kritiky, udelená Cena Petra Mihálika za celoživotný prínos v oblasti kritickej reflexie filmového umenia. V rámci prehliadky aktuálnej domácej filmovej tvorby Týždeň slovenského filmu sa zároveň konal aj seminár venovaný jeho osobnosti, životu i dielu. viac

Zborník hodnotiacich príspevkov z týždňa slovenského filmu 2018 zostavila Zuzana Mojžišová. viac

Hlavná téma 16. ročníka čs. filmologickej konferencie prirodzene vyplynula z projektu rovnomennej celoročnej filmovej prehliadky, ktorú Slovenský filmový ústav pripravil v Kine Lumiere a ktorá si minulý rok pripomínala 120. výročie zrodu kinematografie, legendy o príchode prvých filmových vlakov, ako aj ich emblematické putovanie celými dejinami filmu. Zámerom vydania Zborníka príspevkov je predstavenie historických i estetických paralel modernity, kinematografie a vlakovej dopravy. viac

Nemecká jeseň približuje jedno z najzaujímavejších období v dejinách nemeckej kinematografie, ktoré sa formovalo v 60. rokov minulého storočia, v čase vzniku nových vĺn a smerov vymedzujúcich sa voči tradíciám a establišmentu. „Išlo o zvláštne a mimoriadne dynamické obdobie nielen v nemeckej kinematografii, ale v celej nemeckej spoločnosti,“ hovorí filmový teoretik Michal Michalovič z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ). viac

Zborník Iluzívne a antiiluzívne vo filme tvorí súbor príspevkov z 18. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 12. až 15. októbra 2017 v Krpáčove. Hlavná téma filmologickej konferencie reaguje na tradičnú problematiku realizmu, zobrazovania reality vo filme. viac

Hľadanie nového priestoru - peripetie kritika, teoretika a historika Petra Mihálika (1945-1987) je zborníkom textov o významnom filmológovi, ktorý zostavili Eva Filová a Václav Macek. Publikácia pripomína, komentuje i hodnotí všetky aspekty činorodej práce autora stoviek recenzií, desiatok štúdií, mnohých kníh i filmov. viac

Autor v netradičných profiloch predstavuje Vlada Kubenku, Pavla Sýkoru, Pavla Branka, Ilju Zeljenku, Jozefa Jablonického, Alexandra Strelingera, Marcelu Plítkovú-Jurovskú, Otakara Krivánka a Štefana Kamenického. Z úvodu autora: V tejto chvíli som jeden z mála priamych svedkov diania v slovenskom dokumente na konci päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. viac

Vyjsť z temnoty je esej vo forme listu, ktorý francúzsky filozof a historik umenia Georges Didi- Huberman adresuje maďarskému režisérovi Lászlóovi Nemesovi. viac

Rukopis mapuje vývoj slovenskej kinematografie vo všetkých jej etapách a častiach. Zlomové roku sú : 1918,1938,1948,1969. Kinematografia sa člení na : tvorbu, výrobu, distribúciu, techniku, školstvo, filmovú reflexiu Druhé rozšírené vydanie. viac

Publikácia Borov abecedár, autorskej dvojice Daniel Bird a Michael Brooke, je prvým titulom novej knižnej edície časopisu Kino Ikon Cinestézia, ktorá sa zameriava na publikovanie domáceho a svetového progresívneho myslenia o filme a audiovizuálnej kultúre. viac

Národná inštitúcia STV si určite zaslúži svoj vlastný životopis. Bývalý riaditeľ Slovenskej televízie Prof. Ing. Ivan Stadtrucker, Csc. sa podujal na zostavenie a napísanie dejín jedinej verejnoprávnej televízie na Slovensku. Autor v publikácií zachytil vývojové tendencie tejto inštitúcie v rokoch 1956-1989. Publikácie je zostavená prehľadne a systematicky, zachytáva podstatné politické a spoločenské udalosti, ktoré ovplyvnili vývoj televízie... viac

Názov knihy režiséra Eduarda Grečnera odkazuje na jeho rovnomenný text-manifest z roku 1964, ktorý bol publikovaný v Kultúrnom živote. Základná idea, prístup ku kinematografii, pretrvala v Grečnerovom myslení dodnes, aj preto si už ako pedagóg na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici pripravoval úvahy o konkrétnych dielach a portréty tvorcov najmä z obdobia 60. rokov, ktoré najlepšie vystihujú jeho chápanie filmu. viac